Autor otázky: AN
Dvaja muzi - dilema
(číslo príspevku 208.804, zo dňa 19.03.2010. videné 649x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 208804:
Dobry den,

pisem zo zufalstva, lebo si uz sama neviem poradit, co so sebou. zijem v strasnej dileme, ako sa spravne rozhodnut v zivote. Pred nejakym casom sme sa prestahovali do nasho spolocneho bytu, a mysleli sme, ze bude vsetko uz len idealne, zalozime si rodinu a budeme spokojne zit. Lenze presli 2 roky a ziadne deti neprichadzaju. Skusili sme aj UO, ale ani to nevyslo. Ja som z toho nestastna, frustrovana a neviem, ci chcem takto dalej pokracovat. Moj problem je, že ma to strasne taha k druhemu chlapovi v susedstve. Oficialne sa este nepozname, raz sme sa pozdravili ale mna to v poslednych tyzdnoch za nim neskutocnym sposobom "trha". Naschval chodime v rovnakom case do roboty, aby sme sa len videli. Vieme to o sebe, ale obaja sme ako zakliati, nikto nechce urobit prvy krok. Niekedy si vstupim do svedomia a vyhybam sa pokuseniu ... snazim sa mu vyhybat ale neviem, ako dlho to vydrzim. Ked sa vyhyba on mne, tak ma to boli ...

Cele mesiace som si to ani len nepripustala, bola som rada, ked ho len vidim, hrialo ma to pri srdci. Ani by mi nenapadlo sklamat, zranit ci nebodaj opustit partnera. Vsetko to bolo na takej prijemnej hrejivej platonickej urovni. Ale v poslednej dobe (po neuspesnom UO, muzsky faktor) po nom bytostne tuzim, zacina to byt tak strasne silne, ze po nom prahnem ako studna. Ked si predstavim, ze opustim priatela, pocitujem neskutocny smutok ale ked si predstavim, ze mozno premrham sancu s XY, tak mi trha vnutro, fakt. Aj pre to placem, trapim sa ... samozrejme vsetko tajne. Nehcem dat priatelovi ani znamku pochybnosti ... strasne mu nechem ublizit. Ja ho mam este stale strasne rada, ale nemoze byt slov o ziadnej zamilovanosti, ci vasni. Sme proste uz dlho spolu, je nam dobre, nic by nam nemalo chybat .... ale mne dieta uz zacina chybat panicky (mam 33r., takze ziadna mladica - proste cas na dieta). Nechcem premarnit sancu, kym aspon u mna je sanca prirodzene splodit dieta.

Stale zvazujem plusy-minusy. Vymenit istotu, zazemie, pohodlie za lakavu, vzrusujucu no neistu buducnost? Boze, keby som len vedela, co mam robit. Mam to zatial nechat tak a len cakat, kedy sa konecne najde nejake riesenie samo od seba?

Rozmyslala som, ze ho len oslovim a skusim zistit, na com som-sme? Mozno len ta chut nepoznaneho je taka vabiva a ked sa s nim zoznamit, tak to vyprcha ... ozaj ani netusim, ako by to dopadlo, keby sme sa dali do reci.

Prosim Vas, ak mate nejake rady, budem rada, ked mi otvorite oci. Mozno len potrebujem prefackat par zdravymi nazormi, aby som si uvedomila, co mam doma.
Dakujem