Odpovedal: Dagmar Re: Prejedanie sa (číslo príspevku 208.769, zo dňa 18.03.2010. videné 256x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 208769: Potrebujete specialneho trauma-psychoterapeuta, psycholog bez tejto specializacie vam nemoze pomoct aj keby ako chcel, lebo nevie ako na to. Co ste zazili je velmi traumatizujuce a bude treba najst osobu, ktora vam bude schopna pomoct, je velmi mozne ze to bude mozne iba vramci pobytu na klinike (psychosomaticka), kde maju skusenosti s takymito extremnymi pripadmi. Ambulantne sa toto riesit vzdy neda, lebo potrebujete aby vas zachytili po tom, co zo seba tie veci dostanete. Mozete mat samovrazedne myslienky, mozete sa nervovo zrutit, spravat sa ako pri amoku, mozete mat navaly agresie alebo sebadestrukcne prejavy, toto sama nemate ako zvladnut a ani nikto z blizkych kto nema na to vzdelanie a hlavne osobnostnu vybavu a pochopenie pre to, co prezivate (väcsina ludi to nema, veci zlahcuju pripadne neveria a t d.) - vam neposkytne pomoc. K terapeutovi si musite vybudovat doveru, je to velmi velmi tazke a trva to dlho, ale je sanca. Myslite na to, ze vec ktora sa vam stala, sa stala nielen vam ale mnohym inym ludom, aj ked mozno v inom prevedeni a inou osobou, ale ide o to uvedomit si, ze nie ste sama s tymto problemom na svete, takych ludi je strasne vela (zien aj muzov!), len sa o tom nehovori, pretoze spolocnost tuto temu stale tabuizuje a ludia sa dokazu spravat hrozne, ked sa im s tymto zverite. Mnohi odsudia za to vas, hoci za to vobec nemozete, pripadne to otocia proti vam alebo zareaguju inak negativne, len nie tak ako by ste to potrebovali. Uzivate vela liekov, mozno by bolo po case mozne ich vdaka spravnej terapii zredukovat. to ze sa prejedate a mate nadvahu je len sekundarny problem, ktory by sa sam od seba casom riesil, lebo nadväzuje na to co sa vam stalo. Treba sa opytat psychiatra na vhodneho terapeuta, väcsinou ich poznaju, pripadne v zdrav. poistovni. Musi to byt terapeut na toto vyskoleny. Budete potrebovat velmi vela casu, sily a hlavne bezpecne okolie a niekoho, kto pri vas bude stat. Ak takeho cloveka nemate, co sa stava zial casto, bude to tazsie, ale nie nemozne. Velmi velmi vam drzim palce, aby ste sa z toho dostali. Nezabudajte na to, ze vy za to co vam dotycny urobil, nemozete. Nie je to vasa vina, aj ked sa mozno najdu psycho reakcie okolia ci rodiny alebo priatelov. Je to blbost. Viem, ze sa vinnou citite, takisto ze sa nenavidite a ze by ste najradsej vobec nezila. To je uplne normalne vzhladom k tomu cim ste presli. Ozvite sa ci ste sa pohli vpred.