Autor otázky: Erika Sebakritika, podcenovanie (číslo príspevku 208.615, zo dňa 15.03.2010. videné 332x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 208615: Dobry den, Mam 24 rokov a uz asi nejakych 9 mesiacov sa so mnou taha zvysena sebakritika a z toho sem tam upadnem do depresie.myslim ze stale vo mne bolo cosi o spoznavani novych ludi, na jednej strane velmi rada a na druhej som mala strach a jedine co sa teraz prejavuje je ten strach. Mam priatela s ktorym sme teraz cosi vyse roka a cakame babatko na ktore sa obaja velmi tesime aj ked sa nam to podarilo asi priskoro.. s priatelom prisla dalsia kopa novych ludi s ktorymi sa mi este nepodarilo nadviazat velmi blizky vztah.Na lepsie opisanie co sa vo mne deje je uviest priklad.Tak napr.ked ideme na veceru s jeho priatelmi tak sa aj tesim no zaroven mam obavy ako sa budem citit, zozaciatku som celkom uvolnena ale postupne, ked citim ze som vycerpala vsetky temy na rozhovor ma zacne chytat smutok, napatie a chytaju ma paranoje ze posobim divne a ze to co si myslim ja o sebe si myslia aj oni, akoze som nudna, malo rozpravam alebo sa so mnou tazko rozprava,nic ma nepada...proste necitim sa sama sebou. A najhorsie natom je ze uz sa mi to zacalo prenasat aj na chvile s mojimi priatelmi.Medzi mnou a priatelom je 14 rocny rozdiel,on je velmi vyrecny, sebavedomy a nema problem sa zakecat s kymkolvek a niekedy mam pocit ze aj z toho prameni to ako sa citim ja. Alebo ked sme boli navstivit jeho celu rodinu 1x,chvilami som sa citila uvolnena, vyrecna no dalsi den v tichych chvilach alebo ked ma nenapadalo co hovorit ma znova chytila ta panika a paranoja z toho ze vsetci vidia aka som a mala som chut sa ist niekam vyplakat.Priatel je anglican takze sa ideme usadit tu a mam strach z buducnosti, z toho ze sa nikdy nezbavim tych pocitov a z toho ze jeho priatelia nikdy nebudu mojimi..Jedine co si zelam je zbavit sa tych myslienok ( a viem ze rozmyslam az prilis na kazdym detailom) byt znova sama sebou a stastna. no nejako sa mi nepdari tam najst cestu.. Dakujem vopred za vas nazor