Odpovedal: erika Re: Vysadenie psychofarmaká (číslo príspevku 207.799, zo dňa 27.02.2010. videné 262x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 207799: Ďakujem Vám všetkým.Asi je to pravda,že svojím správaním si situáciu komplikujem aj sama,pretože si namýšľam,že sa vtieram a tak podobne.Pokúsim sa vysvetliť,prečo chcem skoncovať s liečbou a prečo už nikomu nedôverujem:po prepustení z nemocnice som išla k psychiatrovi,kt.ma vlastne aj tam odporúčil a bolo to s krikom/do správy napísal:...nesmierne je nebezpečná pre svoju rodinu,tak vybuchuje,že by mohla i ublížiť,odp.hosp.pre hetero a autoagresívne sklony/,(v sam.nemocnici som bola prvý týždeň na izbe so zvýšeným dozorom a v prvý večer s pútami na rukách-viete si predstaviť to poníženie...).Do predu ako sme dohodnutý som mu volala a jeho poznámka ma zarazila...ak chcete vôbec naďalej chodiť ku mne...ani tam vlastne nebol,dostala som len recept do rúk od dr.kt.ho zastupovala,nerozprávala sa so mnou o mojom stave,neobjednala ma na kontrolu...Navyše mi psychologička zrušila sedenie a náhradný termín mi nedala.Objednala ma až po dvoch týždňoch na včera,ale keďže celé tie 3 týždne som bola na moje stavy sama,ani neviem prečo,keď mi položila prvú otázku:ako sa mám,odpovedala som jej,že sa mi nechce rozprávať,načo sa ona postavila,povedala dobre a odprevadila ma ku dverám.Zarazil ma tento postoj,očakávala som,že sa ma pokúsi nejak prehovoriť,aby som ostala....Vlastne z toho všetkého vyplýva moja nedôvera ku celej psychiatrii.Je logické,keď cítim nedôveru zo strany lekára a psychologičky,že si budem hľadať iných dr.ak to do vtedy už nevzdám,už nevládzem so svojimi stavmi,cítim,že sa mám oveľa horšie ako pred nást.na hosp. Napísala som jednu báseň o mojom akt.stave,možno z nej pochopíte viac: Sama Prišiel opäť deň keď len vybuchujem. Keď nič nezvládam a pochmúrnym myšlienkam svoj priestor dávam. Je pri mne Deniska. Je pri mne schúlená, ešte taká malá... Na to malé dievčatko pozerám sa tu a pritom je mi do plaču. Potajomky si slzy utieram, aby, keď sa náhodou zobudí, ich nevidela. Keď ani netuší, ako sa trápi jej mama. Prichádza stav zúfalstva. Ostávam bezmocná. Ostávam sama! Ostatní ma nechápu. Svojimi postojmi, keď ma do všetkého nútia nasilu, opačný efekt dosahujú. Ten pocit zbytočnosti sa so zodpovednosťou bije! Moje svedomie mi nedovolí odísť tam, kam by som chcela. Musím ostať tu a čakať na chvíľu, keď mi raz možno bude lepšie. Nič iné nemôžem urobiť, ako sa všetkým iba prispôsobiť. Som úplne bezmocná. Nik nevie, čo v skutočnosti cítim. Ja chcem byť len slobodná... Avšak, život i celá tá skutočnosť o niečom inom sú. Musím robiť veci, ktoré pre mňa, už dávno ten význam stratili. Ako toto všetko ničí ma. Kde je ten elán i potenciál môjho života? Keď sa len trápim, ak len tú bolesť pociťujem? Kde sú tí ľudia, ktorí by ma vedeli tým správnym smerom nakopnúť? Je to len ilúzia. Je to len sen. Skutočnosť je však taká, že všetky tie prekážky, musím zdolať sama! Musím tú úzkosť i to napätie prekonať. Pritom do cesty sa mi vkráda, tá beznádej a zbytočnosť. Ešte je tu ponížené moje ja, i tá vzťahovačnosť. Čo mám s tým všetkým vykonať? Tak veľmi by som chcela, ale už nevládzem. Už som to všetko vzdala. Som len unavená. Som sama... ...asi tak.Ešte raz ďkujem všetkým,kt.ma podporili.Erika Reakcie na príspevok: Re: Vysadenie psychofarmaká (186x, Kaja, zo dňa 2010-02-27)