|
Väčšina mozgových cievnych ischemických príhod je spôsobená upchatím mozgovej cievy krvnou zrazeninou. Promtná terapia trombolytickou liečbou môže obnoviť prietok krvi ešte predtým, ako vznikne poškodenie mozgového tkaniva. Úspešná liečba znamený rýchlejšie vyzdravenie. Trombolytická liečba pri ischémii mozgu bola hodnotená v niekoľkých randomizovaných štúdiach. Tieto štúdie boli porovnané z Cochrane stroke group trials register, Medline (1966 - 2003) a Embase (1980 - 2003). Boli kontaktovaní výskumníci, navštívené relevantné konferencie a prehľadané aj japonské časopisy. Do hodnotenia bolo zaradených 18 štúdii zahrňujúcich 5.727 pacientov, z toho 16 štúdii bolo dvojito slepých. V dcoch štúdiach bolo použité intraarteriálne podanie trombolytickej liečby, v ostatných šrúdiach intravenózne. Testovaná bola urokináza, rekombinantná pro-urokináza, streptokináza a tkaninový plazminogénový aktivátor (50 % štúdii). Trombolytická liečba podaná do 6 hodín po vzniku ischemickej lézie signifikantne znížila počet pacientov, ktorí zomreli alebo boli závislí na pomoci iných (Rankinova škála 3 - 6) pri hodnotení po 3 a 6 mesiacoch (OR 0.84, 95 % CI 0.75 - 0.95). A to i napriek signifikantnému nárastu pravdepodobnosti úmrtia počas prvých 10 dní (OR 1.81, 95 % CI 1.46 - 2.24), pričom najčastejšou príčinou smrti bolo smrteľné krvácanie do mozgu (OR 4.34, 95 % CI 3.14 - 5.99). AJ počet symptomatických krvácaní do mozgu bol vyšší po trombolýze (OR 3.37, 95 % CI 2.68 - 4.22). Trombolytická liečba tiež zvýšila pravdepodobnosť úmrtia pri hodnotení 3 alebo 6 mesiacov po cievnej mozgovej príhode OR 1.33, 95 % CI 1.15 - 1.53). U štyroch pacientov liečených do 3 hodín po vzniku cievnej mozgovej príhody bola liečba efektívnejšia v redukcii smrti alebo závislosti (OR 0.66, 95 % CI 0.53 - 0.83). Medzi výsledkami štúdii boli rozdiely ktoré mohli byť spôsobené mnohými faktormi: druhom použitého trombolytika, použitím aspirínu alebo heparínu, závažnosťou cievnej mozgovej príhody, a časom aplikácie trombolýzy. Štúdie, v ktorých bol použitý intravenózne podaný rekombinantný tkanivový aktivátor plazminogénu (rt-PA) naznačujú menšie riziko a väčší prínos liečby, ak bol podaný do 6 hodín po vzniku ložiskovej ischémie mozgu, ale toto porovnanie nebolo randomizované. Žiadna štúdia neporovnávala priamo rt-PA s iným trombolytickým prostriedkom. Niektoré štúdie naznačujú, že antitrombotická liečba podaná krátko po trombolýze môže zvýšiť riziko úmrtia. Trombolytická liečba signifikantne znižuje počet úmrtí a závislosti v aktivitách denného života u pacientov s akútnou ložiskovou ischémiou mozgu. Na druhej strane sa zvyšuje počet úmrtí počas 7 - 10 dní po vzniku príhody, počet symptomatických krvácaní do mozgu a počet úmrtí v sledovaní v čase 3 - 6 mesiacov po vzniku príhody. Intravenózne použitie rekombinantného tkanivového aktivátora plazminogénu sa ukázalo ako najviac bezpečné a najviac prospešné. Nie sú jasné príčiny heterogenity výsledkov v rôznych štúdiach (výber pacientov, čas podania, druh lieku, dávka, spôsob podania). Výsledky sú sľubné a môžu viesť k rozhodnutiu použiť trombolytickú liečbu intravenózne podaným rekombinantným tkanivovým aktivátorom plazminogénu v špeciálnych centrách so skúsenosťami a s licenciou u prísne vybraných pacientoch. Výsledky doterajších štúdii však nepodporujú rutinné používanie trombolytickej liečby v tomto čase, ale naznačujú potrebu ďalších klinických štúdii, aby sa určilo, ktorí pacienti majú najväčší prínos liečby a prostredie (zariadenie), v ktorom sa má liečba podať. Dôležité je evidovať komplikácie a sledovanie pacienta dlhší čas po trombolytickej liečbe. Autor: Wardlaw JM, Zoppo G, Yamaguchi T, Berge E. (UK) Publikované v: Cochrane Database Syst Rev. 2003;(3):CD000213 |