Tento projekt sa uskutočnil aj vďaka podpore spoločnosti Siemens s. r. o.
Autor: MUDr. Juraj Štofko, PhD.
Ochorenia chrbtice, alebo odborne „vertebrogénne ochorenia“ je skupina ochorení, u ktorých príznaky sú priamo alebo nepriamo spôsobené poruchou funkcie chrbtice, jej štruktúrou, alebo kombináciou oboch.
Chrbtica sa skladá zo 7 krčných (odborne označovaných ako cervikálne – skratka „C“), 12 hrudných (torakálne – Th), 5 driekových (lumbálne – L), 5 krížových (sakrálnych – S) a 4-5 kostrčových (kokcygeálnych – Co). Krížové a kostrčové stavce sú pevne spojené a tvoria krížovú kosť a kostrč.
Stavce sú medzi sebou spojené 3 kĺbmi – najznámejší je medzi telami stavcov, kde sa nachádza platnička, ďalej je to párový kĺb, nazývaný aj fazetový. Kĺby umožňujú pohyblivosť chrbtice – najviac v krčnej chrbtice a najmenej v hrudnej. Samozrejme, krížová časť a kostrč sú nepohyblivé. Statika chrbtice je posilňovaná väzmi a svalmi – preto akékoľvek ich poškodenie narúša jej funkciu.
Chrbtica má svoje normálne zakrivenie a hodnotíme ho v dvoch rovinách. V predo-zadnej, tzv. sagitálnej rovine (odvodené od latinského slova „sagitta“ – šíp), keď sa na ňu pozerám zboku, je zakrivenie odlišné v rôznych jej častiach. V krčnej oblasti je zakrivenie ako lučiste (oblúkom dopredu), nazýva sa lordóza, v hrudnej oblasti je zakrivenie opačné, nazýva sa kyfóza, v driekovej časti je opäť – zakrivenie dopredu (lordóza). Pri správnom postoji by mala spustená olovnica od ucha končiť pri vonkajšom členku dolnej končatiny. Pri pohľade spredu v tzv. frontálnej rovine (rovina pomenovaná podľa latinského frontalis – čelové), t.j. keď sa na chrbticu pozeráme spredu, vyzerá zdravá chrbtica rovná ako bambus, t.j. bez odchýlok.
Chrbticu si možno prestaviť aj ako na seba poukladané kocky – aby kocky nespadli, akékoľv ek vychýlenie v jednej časti je potrebné kompenzovať v inej úrovni – vyššej alebo nižšej. Takéto vychýlenie však namáha väzy a svaly, ktoré chrbticu svojim spôsobom držia pohromade, resp. jej pomáhajú v priamom stoji. Dlhodobé preťaženie ktorejkoľvek časti môže spôsobovať rôzne ťažkosti ohlasujúce sa v prvom rade ako bolesť.
Základné funkcie chrbtice sú:
Epidemiológia je veda, ktorá skúma výskyt a prenos ochorení. Prevalenciou sa označuje celkový výskyt ochorení v populácii a incidencia je počet nových ochorení v určitom časovom období (napr. za jeden rok).
Výskyt vertebrogénnych ochorení je veľmi v súčasnosti vysoký – odhaduje sa, že až 60-90% populácie má za života aspoň raz ťažkosti spôsobené chrbticou. Ochorenia chrbtice sú jednou z najčastejších príčin obmedzujúcich aktivity populácie a býva jednou z najčastejších príčin návštevy u lekára a práceneschopnosti. Z tohto dôvodu táto skupina ochorení má aj veľmi veľký ekonomický dopad, či už v priamych nákladoch na liečbu, alebo v nepriamych nákladoch spôsobených absenciou v práci (práceneschopnosti).
Príznaky
Dominantným príznakom vertebrogénnych ochorení je bolesť. Bolesť ako taká je pre človeka veľmi dôležitý signál, ktorý hlási, že niečo nie je v poriadku, že organizmus je poškodený. Bolesť vo svojej podstate je obranný mechanizmus napr. tým, že bráni niektorým činnostiam a v podstate môže viesť až k znehybneniu niektorých častí tela, čím poškodené tkanivo chráni pred ešte väčším poškodením.
Bolesť je v zásade dvojakého druhu. Tzv. nociceptívna bolesť (z poškodenia) je v podstate normálna, tzv. fyziologická, lebo nám signalizuje priame vonkajšie alebo vnútorné poškodenie – či už mechanické, chemické a iné. Iná bolesť je tzv. neuropatická – tá síce nevzniká ako signál poškodenia, ale poškodením niektorej časti nervového systému – periférneho alebo centrálneho. Takto poškodenie nervového systému dáva falošné signály nezodpovedajúce skutočnej hrozbe (najznámejšia je napr. fantómová bolesť nohy po amputáciách).
U ochoreniach chrbtice sa stretávame s oboma typmi bolestí. Bolesti ohlasujúce samotné poškodenie sú vždy lokálne, t.j. sú to bolestivé pocity v konkrétnej oblasti chrbtice –krčnej, hrudnej alebo driekovej. Aby to nebolo celkom jednoduché, bolesti bývajú aj tzv. prenesené, t.j. napr. problém krčnej chrbtice možno cítiť napr. aj ako bolesť medzi lopatkami. Je to dané tým, že periférne nervy „zásobujúce“ istú oblasť majú širšiu zónu pôsobnosti. Niečo podobné sa pociťuje aj pri poškodeniach vnútorných orgánov – napr. prenesená bolesť žlčníka môže byť pociťovaná ako bolesť v pravom pleci.
Tá druhá, tzv. neuropatická bolesť je z pohľadu závažnosti ochorenia oveľa významnejšia, lebo ohlasuje nielen lokálne postihnutie chrbtice, ale aj poškodenie nervového systému ako takého. Prejavuje sa bolesťou vyžarujúcou v tzv. inervačnej zóne poškodeného nervu, resp. koreňa. Na vysvetlenie – z miechy vychádzajú nervové signály dvoma tokmi – informácia dovnútra a informácia (povel, príkaz svalom) navonok. Prvý signál dovnútra sa spracováva v zadnej časti miechy a vstupuje tzv. zadnými koreňmi, signál navonok (povel pre svaly) vychádza z prednej časti miechy a tzv. prednými koreňmi miechy. Oba korene sa po výstupe z miechy spájajú do jedného tzv. periférneho nervu, ktorý prenáša všetky modality – od bolesti, cez citlivosť až po motoriku. Zaujímavosťou je skutočnosť, že každá modalita citlivosti má svoje samostatné nervové vlákna a aj samostatné centrá.
Preto poškodenie sa môže prejavovať v zásade tromi spôsobmi:
Kvôli dobrej predstave, ako je lokalizované poškodenie nervového systém pri poruchách chrbtice, je potrebné ozrejmiť si anatómiu tela. Najjednoduchšie je predstaviť si telo človeka ako dážďovku – t.j. organizmus stvorený z jednotlivých článkov (segmetov) zložených z kostí (v našom prípade stavcov), ďalej svalov, nervov, šliach, ciev atď. Ako bolo uvedené vyššie – tých segmentov má ľudské telo (okrem hlavy) 7 v krčnej oblasti, 12 v hrudnej, po 5 v driekovej a krížovej oblasti, 4-5 v kostrčovej. Predĺženie jednotlivých krčných a hrudných segmentov (C5-Th1) vytvorilo horné končatiny (samotná ruka C6-C8)) a predĺženie segmentov v driekovej a krížovej oblasti (L2-S2) zas dolné končatiny. Preto postihnutie nervového systému s príznakmi bolestí, porúch citlivosti a motoriky sa prejavujú na horných aj dolných končatinách „pozdĺžne“.
Na horných končatinách napr. postihnutie koreňa (segmentu) C6 spôsobuje bolesti, tŕpnutie atď. od ramena, cez predlaktie až po palec ruky, postihnutie koreňa C7 bolesti , tŕpnutie, poruchu citlivosti až po 2.-4 prst, postihnutie koreňa C8 to isté až po malíček ruky. Pýtane sa, prečo sa označuje jeden koreň ako C8, keď človek má len 7 krčných stavcov? – nervový segment C1 sa označuje ten nad prvých krčným stavcom a C8 pod siedmym krčným stavcom).
Na dolných končatinách postihnutie koreňa L4 spôsobuje bolesť, tŕpnutie od driekovej chrbtice po prednej strane stehna a predkolenia až po nart, prípadne palec nohy; postihnutie koreňa L5 po bočnej strane stehna, predkolenia až po palec, resp. 2. až 4. prst nohy; postihnutie koreňa S1 po zadnej strane stehna, lýtka až po pätu, prípadne až po malíček a vonkajšiu hranu nohy.
Poruchy citlivosti sa prejavujú najskôr tŕpnutím, neskôr pocitom mravčenia, zníženou citlivosťou, resp. až stratou citlivosti v poškodenej oblasti. Motorické príznaky sú spôsobené takisto poškodením nervov, typické je napr. oslabenie pohybu palca nohy nahor (koreň L5), alebo oslabenie pohybu nohy nadol (koreň S1).
Obrázok:
Segmentácia ľudského tela
Príčiny bolestí
Príčiny bolestí chrbtice a z toho rezultujúcich poškodení nervového systému sú rôzne.
Vyvolávajúcou skutočnosťou môžu to byť napr. neprávne držanie tela, jednostranné zaťaženie, fyzicky náročná práca, dvíhanie ťažších bremien, nedostatok pohybu, sedavé zamestnanie, obezita, stres, infekcia a ďalšie.
Z odborného hľadiska ich rozdeľujeme tri základné príčiny vertebrogénnych ochorení – funkčné, organické a psychogénne.
Funkčné poruchy
Funkčné poruchy, ako označuje samotný názov, sú spôsobené nesprávnym „zaobchádzaním s chrbticou“, t.j. nesprávnym zaťažením ako sú zlý postoj, sed, ľah, jednostranné preťaženie atď. Pritom nevznikne štrukturálne poškodenie chrbtice (viď nižšie). Treba si uvedomiť, že spojenie stavcov je trojkĺbové – platnička a jeden párový kĺb. Je jasné, že funkciou nedochádza k poškodeniu samotnej platničky, ktorá tvorí akýsi tlmič medzi stavcami, ale k poruche párových tzv. fazetových kĺbov, a to ku ich „spriečeniu“, t.j. ich nesprávneho, „neharmonického“ postavenie, ktoré rezultuje do zje polohy. Spôsobuje poruchu samotnej funkcie chrbtice, a to je predklonu, záklonu, úklonov a rotácií.
Najpohyblivejšia časť chrbtice je krčná, je to spôsobené anatomicky (vysvetlenie nad rámec tohto textu), najmenej pohyblivá je hrudná, preto je najmenej postihnutá. Krížová a kostrčová časť sú v podstate fylogeneticky zrastené kosti. Z mechanického pohľadu je najviac preťažovaná driekovo-krížová chrbtice, a to preto, že nesie celú váhu tela.
Organické príčiny
Medzi organické príčiny sa zaraďujú také stavy, ktoré spôsobujú zmenu štruktúry chrbtice a jej častí. V prvom rade sú to medzistavcové platničky, ktoré tvoria akýsi „tlmič“ pri nárazoch (chôdza, beh, skákanie). Pri nadmernom zaťažení dochádza k ich degenerácii (opotrebovaniu), pri výraznejšom zaťažení k ich vyklenutiu, roztrhnutiu a dokonca až k odtrhnutiu samotnej hmoty platničky do miechového kanála. Tieto stavy spôsobujú aj poruchy nervového systému.
Zriedkavejšie organické príčiny poškodenia chrbtice sú úrazy, nádory, metastázy, osteoporóza, tzv. degenerácia (opotrebovanie), vyklenutie medzistavcových platničiek (diskov), zápal platničiek, psoriáza a ďalšie.
Psychogénne príčiny
Psychogénne príčiny bolestí chrbta sú čoraz častejšie – závisia nielen od tzv. psychických ochorení ako takých, ale aj od úrovne sociálneho postavenia pacientov.
Medzi psychogénne príčiny patria napr. depresia, anxiozita (strach), rentové tendencie (čo je snaha cez svoju chorobu získať isté výhody, najmä finančné). Psychické problém sa odrážajú na celom organizme vrátane chrbtice. Sú to najmä stresy a depresívne stavy. Veľmi veľká časť pacientov, ktorí prídu so sťažnosťami bolestí chrbtice k lekárovi, majú psychické problémy – tieto nazývame aj ako tzv. „somatizácia“ – t.j. prenesenie psychických ťažkostí do tela (latinsky „soma“).
V neposlednom rade sa stretávame aj tzv. „rentovými tendenciami“, t.j. účelovou simuláciou príznakov za účelom získania istých výhod, najčastejšie finančných.