Tento projekt sa uskutočnil aj vďaka podpore spoločnosti Siemens s. r. o.

Autori: MUDr. Marián Kondáš, PhD., MUDr. Juraj Štofko, PhD., MBA, MPH

Obezita ako civilizačná epidémia

Motto:
Pohľad do zrkadla je neúprosný. Som to ešte ja? Dvojitá brada, galusky, ovisnuté brucho, a tie stehná. Bŕŕ.... Bude ma ešte niekto chcieť? Ešteže mám stáleho partnera, ktorý sa tiež postupne zaokrúhluje. Jedlo spôsobuje radosť, a príjemne zahrieva. Stalo sa rozkošou. Môžem si však aj v neskoršom veku dopriať všetko? Alebo máš už odjedené a odpité. Budem si môcť obliecť ešte svadobné šaty? Do plaviek už asi nepôjdem. Ešte šťastie, že v spálni je tma. Podľa kníh totiž, čím má človek viacej tuku, tým je vraj nežnejší a schopný intenzívnejšieho citu. Nie svalovec, ale malý gúľajúci sa drobček je ženským idolom. Nevadí, že močí len naslepo, podľa hmatu. Veď ešte nepotrebuje pinzetu. Brucho prevísa, ale ešte nepotrebuje drôtenú ohradu...

Ale nie! Dosť! Odložím peniaze a kúpim si najdrahší, zaručene spoľahlivý prostriedok na chudnutie! To budú všetci pozerať, kde som sa podela! A schudnem určite, veď na jedlo mi už sotva zostanú peniaze, veď chudnúť je drahé...

Epidemiológia obezity v SR

„Na Slovensku trpí nadváhou viac ako 36 % a obezitou viac ako 25 % populácie. Alarmujúco narastá aj počet detí a dospievajúcich s nadváhou a obezitou. Súčasní 18-roční chlapci sú asi o 9 centimetrov vyšší a o 7,7 kg ťažší ako ich rovesníci v roku 1951. Dievčatá sú na tom lepšie, sú síce vyššie o 5 centimetrov ako ich rovesníčky v roku 1951, ale hmotnosť sa u nich výrazne nezmenila. Nepriaznivý trend u detí potvrdzuje aj porovnanie výskytu nadmernej hmotnosti a obezity za roky 2001 a 2011. Výskyt obezity v tomto období sa zdvojnásobil, v súčasnosti dosahuje u 10 – 12 ročných chlapcov 10 %, a u 7 – 12 ročných dievčat 8,5 %. Podiel nadmernej hmotnosti vrátane obezity vzrástol u 10 – 12 ročných chlapcov na 25 %, u 16 – 18 ročných dievčat na 13 %.“

Zdroj:
Národný portál zdravia, 6.4.2018

Definícia obezity

Obezita je definovaná podľa viacerých objektívnych kritérií. Používa sa po rovnanie s tabuľkami priemernej hmotnosti podľa veku a výšky. Najčastejšie sa vypočítava Body Mass Index (BMI): BMI = kg /(výška v metroch2).

Priemerný BMI je 22,4 kg/1 m2 pre mužov a 22,5 kg/1 m2 pre ženy. Pri obezite je BMI nad 30 kg/1m2 alebo ešte vyšší. Vyše polovica tuku v tele je pod kožou. Jeho hrúbka sa dá merať rôznymi metódami, používajú sa napríklad prístroje založené na bio-impedančnom princípe. Zložitejšie metódy objektívneho merania obezity sú finančne náročnejšie (meranie obsahu vody v tele, meranie rádioaktívnym izotopom 40K a iné).

Výsledky výpočtu BMI:

Typy obezity

Metabolický syndróm (syndróm X)

Považuje sa za civilizačné ochorenie - za chorobu z blahobytu. Výskyt stúpa s vekom. Na vzniku sa podieľa najmä nedostatok pohybu a nadmerná nevhodná jednostranná strava. Obezita je súčasťou metabolického syndrómu spolu s cukrovkou (alebo narušenou glukózovou toleranciou), vysokým krvným tlakom, dyslipoproteinémiou, poruchou krvnej zrážanlivosti a funkcie obličiek. Metabolický syndróm sa podieľa výraznou mierou na úmrtnosti ľudí vo vyspelých krajinách. Čím je človek obéznejší, tým výraznejšie sú následky v súvislosti s metabolickým syndrómom. Podľa štatistík, len 60 % mužov s metabolickým syndrómom sa dožije veku 70 rokov.

Kritéria metabolického syndrómu: abdominálna obezita (obvod pásu nad 102 cm u mužov a 88 cm u žien), hraničná glykémia nalačno (6,1 – 6,9 mmol/l) a/alebo porušená glukózová tolerancia, hypertriacylglycerolémia nad 1,7 mmol/l, znížené hodnoty HDL cholesterolu pod 1,0 mmol u mužov a pod 1,3 mmol/l u žien, zvýšené hodnoty TK nad 130/85.

Ďalšou súčasťou metabolického syndrómu môže byť subklinická zápalová reakcia, dysfunkcia endotelu ciev a protromboltický stav (tendencia k zrážaniu krvi). Medzi najčastejšie skoré subjektívne príznaky metabolického syndrómu patrí: nadmerná chuť na sladké, hlad čoskoro po najedení, únava, bolesti hlavy...

Dna (arthritis urica, choroba kráľov)

V roku 1683 opísal anglický lekár Thomas Sydenham výskyt prejavov ochorenia v časných ranných hodinách - s tým, že si nejčastejšie vyberá starších mužov: „Pacienti se dnou bývají obvykle starší muži nebo muži, kteří se v mládí natolik vyčerpali, až předčasně zestárli — ze všech neřestí přitom tou nejčastější bývá předčasné a nadměrné holdování sexuálním rozkoším a podobným vyčerpávajícím vášním. Oběť jde spát a když usíná, těší se dobrému zdraví. Kolem druhé hodiny ranní ji vzbudí krutá bolest v palci na noze, vzácněji v patě, kotníku nebo nártu. Bolí to jako při vykloubení, ale postižený má pocit, jako kdyby mu bolavá místa polévali studenou vodou. Poté přichází zimnice, třesavka a nízká horečka... Noc probíhá v mukách, beze spánku, nemocný obrací postiženou částí a neustále mění polohu. Převalování na lůžku neustává a stejně tak neustává ani bolest mučeného kloubu, která se s tím, jak záchvat postupuje, ještě zhoršuje.“

Holandský vedec Anthony van Leeuwenhoek opísal v roku 1679 ako prvý vzhľad kryštálov soli kyseliny močovej pod mikroskopom a v roku 1848 si anglický lekár Alfred Baring Garrod uvedomil, že príčinou dny je práve nadmerné množstvío kyseliny močové v krvi.

Zdroj:
wikipedia.org

Ukladanie kryštálov soli kyseliny močovej v kĺboch spôsobuje bolesti kĺbov, šliach alebo kostí - najmä palca nohy, členka, päty alebo kolena. Bolesti prichádzajú atakovite a nečakane, typicky najmä počas spánku - v skorých ranných hodinách - bolesti sú ostré, bodavé alebo pálivé a pripomínajú postihnutému lámanie kostí (ľudový názov ochorenia je aj lámka). Kĺb môže byť opuchnutý, začervenaný, ale nemusí to tak byť vždy. Ani hladina kyseliny močovej nemusí byť v čase atakov bolestí zvýšená. Záchvaty dny trvajú niekoľko dní až 6 týždňov. V liečbe sa používajú protizápalové lieky (napr. Brufen vo vysokých dávkách, kolchicin v prísne regulovaných dávkách (2 x denne), Allopurinol na zníženie hladiny kyseliny močovej v čase mimo záchvatov. Potrebná je dieta s obmedzením alkoholu - najmä piva, mäsa a ostatných potravín s vysokým obsahom purínov (napr. Sardiniek alebo vnútorností). Vhodné je pitie alkalických minerálních vôd (Fatra, Santovka, Salinka apod.) jako aj fyzická aktivita minimálne 60 minút denne so zapojením čo najväčšieho počtu kĺbov.

Hypertenzná choroba

Príčinou vysokého krvného tlaku je často obezita, najmä abdominálna s vysokým podielom tuku. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko vzniku cievnej mozgovej príhody 4-násobne. Vplyv tohto rizikového faktora sa znižuje s vekom. Opakovane vyššie namerané hodnoty krvného tlaku môžu byť príznakom hypertenznej choroby, ktorá má rôzne štádiá – od plíživého a nepozorovaného vzniku v prvom štádiu až po orgánové prejavy v treťom štádiu (mozog, srdce, cievy, obličky, oči...). Zmeny na malých a veľkých cievach spôsobené vysokým krvným tlakom sú prvým prejavom pri vzniku aterosklerózy a lipohyalinózy. Sedemnásť štúdií s celkovým počtom pacientov 50 000 preukázalo 38 % redukciu všetkých cievnych mozgových príhod a 40 % redukciu fatálnych CMP pri systematickej liečbe hypertenzie.

Fibrilácia predsieni

Obezita je rizikom vzniku aj fibrilácie predsieni (FP), ďalšieho rizikového faktora vzniku ložiskovej ischémie mozgu. Riziko fibrilácie a arytmie je vyššie pri obezite a při nadmernom pití alkoholických nápojov. Medzi ďalšie rizikové faktory pre fibriláciu predsiení patrí vek, mužské pohlavie, dlhotrvajúca hypertenzia, ochorenia srdcových chlopní, ischemická choroba srdca, hypertrofia ľavej komory, diabetes mellitus, fajčenie a akákoľvek forma zápalu srdcového svalu – karditída.

Fibrilácia predsiení (FP) postihuje 2,3 milióna ľudí v USA. Na Slovensku sa odhaduje výskyt fibrilácie predsiení približne u 50- až 60-tisíc ľudí. Vyskytuje sa u vyše 10 % u ľudí nad 80 rokov. FP vzniká ako následok abnormálnej elektrickej aktivity srdcových predsiení. Pri nepravidelnom rytme srdcovej činnosti - predsiene sa nedostatočne vyprázdnia a v ich vnútri môžu vznikať krvné zrazeniny. Strata správnej a primeranej kontrakcie srdcových predsiení môže spôsobovať závraty, dekompenzované kongestívne srdcové zlyhanie, zrýchlenie pulzu alebo embolickú cievnu mozgovú príhodu. Riziko vzniku cievnej mozgovej príhody sa zvyšuje 2- až 7-násobne. Antikoagulačná liečba znižuje toto riziko o 64 %. Približne 15 % pacientov s NCMP má FP.

Hypercholesterolémia

Normálne hodnoty lipidového spektra: Optimálna koncentrácia celkového cholesterolu by mala byť nižšia nižšia ako 5,0 mmol/l. U pacientov s kardiovaskulárnym alebo s cerebrovaskulárnym rizikom, alebo s diabetom by hodnota mala byť nižšia ako 4,5 mmol/l. Odporúča sa komplexná analýza lipoproteínov (lipidového spektra). V prípade nízkodenzitného LDL cholesterolu sú priaznivejšie nižšie hodnoty ako 3,0 mmol/l, u pacientov, ktorí majú aspoň dva rizikové faktory aterosklerózy, by mala byť táto hodnota táto hodnota pod 2,5 mmol/l. U pacientov s vyšším rizikom by mal byť LDL cholesterol pod 1,8 mmol/l. Hodnoty triglyceridov by mali byť nižšie ako 2,0 mmol/l, ideálne pod 1,7 mmol/l. Hodnoty „dobrého“ vysokodenzitného HDL cholesterolu by mali byť nad 1,0 mmol/l. Pacienti s hodnotami HDL cholesterolu 2,0 – 2,7 mmol/l majú lepšiu prognózu a dožívajú sa dlhšieho veku.

Problémom interpretácie výsledkov je štandardizácia metodík. V našich podmienkach sa spoľahlivo a štandardne stanovuje celkový cholesterol (TC) a triacylglyceroly (Tg) (triglyceridy). LDL cholesterol sa vypočítava vo väčšine pracovísk podľa vzorca: LDL = TC – (HDL + Tg/2,2), napríklad LDL = 6,1 – 2,052 = 4,048. Výpočet je zaťažený chybou troch meraní. Odporúča sa stanovovať v pravidelných intervaloch najmä LDL. Normálny pomer TC/HDL je do 3,5, LDL/HDL norma je do 2,5, a nad 3,0 sa odporúča farmakologická liečba.

Diabetes mellitus

Diabetes mellitus zvyšuje riziko ischemickej cievnej mozgovej príhody 2- až 3-násobne

Príčinou tejto poruchy je buď nedostatok hormónu inzulínu, ktorý sa tvorí v podžalúdkovej žľaze (tzv. diabetes mellitus 1. typu), alebo strata schopnosti telesných buniek reagovať na normálne sa tvoriaci inzulín (typ diabetes mellitus 2. typu). V oboch prípadoch poruchy tak dochádza k zvýšenej hladine cukru v krvi. Práve vysoká hladina cukru v krvi spôsobuje pri tomto ochorení rad závažných zdravotných komplikácií, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie alebo až spôsobiť smrť.

Obezita a poruchy spánku

Častým prejavom obezity je prerušovaný spánok, hlasité chrápanie, zástava dychu v spánku (sleep apnea syndrome), denná spavosť, suché ústa (znížená tvorba slín), ranné bolesti hlavy, podráždenosť a pocit nevyspatosti - aj po dlhšom spánku. Nedostatok spánku spôsobuje zhoršenie obezity, čím vzniká bludný kruh. Chrápajúci partner je navyše často presťahovaný - nedostatkom spánku deprimovaným partnerom - na noc do inej izby, často aj na iné poschodie, čo môže nepriaznivo vplývať na jeho zdravotný stav a sexuálny život.

„Obezita je kauzálnym faktorom vývoja syndrómu spánkového apnoe obštrukčného typu v dôsledku apozície tuku v oblasti horných dýchacích ciest a narušenia ich neuromuskulárnej rovnováhy prostredníctvom efektu adipokínov pri centrálnom type obezity. Syndróm spánkového apnoe obštrukčného typu má závažné kardiometabolické následky. Fragmentácia spánku vedie k nadmernej dennej ospalosti s rizikom vzniku mikrospánkov pri riadení motorového vozidla. V liečbe syndrómu spánkového apnoe obštrukčného typu dominuje redukcia telesnej hmotnosti a neinvazívna ventilačná liečba... Redukcia telesnej hmotnosti o 10 – 15 % z celkovej hmotnosti vedie v priemere až k 50 % redukcii spánkového apnoe v zmysle zníženia závažnosti daného ochorenia“

Zdroj:
MUDr. Imrich Mucska 2016: obesitas.sk

Príčiny obezity

Najčastejšou príčinou primárnej obezity (bez inej chorobnej príčiny) je vyšší príjem energie ako jej výdaj. Genetické faktory: 25 – 35 % obsahu telesného tuku a hmotnosti sa považuje za dedične podmienené. Viacero geneticky podmienených ochorení je spojených s obezitou.

Príjem potravy: žiadna z teórií nevysvetľuje príčinu zvýšeného apetítu. Obézni majú často nižší stupeň bazálneho metabolizmu. Časté sú aj psychické príčiny obezity ako prejav nedostatku lásky či pozornosti.

Pri depresii sa často vyskytujú oba extrémy prijímania potravy ako porucha príjmu potravy (PPP):
nadmerná žravosť (bulímia) alebo absolútna nechuť k jedlu (anorexia).

Patofyziológia obezity

Tuková bunka (adipocyt) je rezervoárom energie. Pri pozitívnej ergetickej bilancii sa vytvárajú stále ďalšie adipocyty. Tieto bunky, ak sa vytvoria zo svojich materských buniek – strácajú sa už ťažko. Nie je známe, čo stimuluje vytváranie týchto buniek. Distribúcia tuku je rozdielna u mužov i u žien. Tukové bunky hornej a dolnej časti tela majú rozdielnú citlivosť na inzulín, katecholamíny a na pohlavné hormóny. V hornej časti sa tukové bunky často zväčšujú, v dolnej časti sa častejšie rozmnožujú. Najväčším rizikom na vznik rôznych ochorení je brušný (androidný) typ obezity. Zvyšuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku, ochorení srdca a ciev (7,7 x väčšie riziko), ako aj riziko vzniku cukrovky, žlčníkových ochorení, rakoviny prsníka a maternice.

Výdaj energie: u obéznych sa často vyskytuje pomalé spaľovanie tukov a nižšia spotreba energie pri pohybe. Strava súčasne zohrieva organizmus, ale i tento termoefekt môže byť u obéznych nižší.

Výhody redukcie hmotnosti

Už pri 5- až 10-percentnom znížení telesnej hmotnosti sa znížia hodnoty krvného tlaku, zlepšia sa parametre lipidového metabolizmu (zvýši sa HDL cholesterol), zníži sa riziko vzniku diabetu, dny, metabolického syndrómu a hypertenznej choroby. Dlhodobý cieľ redukcie hmotnosti je 20 kg/1 rok.

Nadmerná hmotnosť (obezita) dokázateľne zvyšuje riziko vzniku rôznych ochorení, cievnych, metabolických i nádorových (najmä BMI viac ako 30, brušná obezita viac ako 102 cm u mužov a 88 cm u žien). Odporúča sa preto redukcia hmotnosti na úroveň BMI 18,5 – 24,9 kg/m2 a obvod pása: < 102 cm (muži), resp. < 88 cm (ženy).

Obezita a chudnutie

Odporúčania pre znižovanie hmotnosti:

Prípravky používané na podporu chudnutia

Odporúčania pre zdravú výživu

Príjem tukov má byť menší ako 30 % celkového energetického príjmu. Je potrebné obmedziť potraviny s vysokým obsahom živočíšnych tukov, mastných kyselín a cholesterolu (tučné mäso, vyprážané jedlá, vnútornosti a pod.). Odporúča sa vo zvýšenej miere konzumovať čerstvé ovocie a zeleninu (5 porcií veľkosti hrsti denne), výrobky z celozrnnej múky a ďalšie potraviny s vysokým obsahom vlákniny (ovsené vločky, pšeničné klíčky). Dôležitý je správny pomer polynenasýtených mastných kyselín: omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny (n-3 PUFA) a omega-6 polynenasýtené mastné kyseliny (n-6 PUFA) – aspoň 1 : 6. Dostatočný príjem n-3 PUFA potravou je dôležitý, pretože organizmus si ich nemôže sám vyrobiť. Aj preto sa odporúča zaradiť do jedálneho lístka mastné ryby (napr. losos, makrela, tuniak) aspoň 2- až 3-krát do týždňa. Potrebné je vyhýbať sa najmä potravinám s obsahom škodlivých trans- foriem mastných kyselín, ktoré vznikajú napríklad vyprážaním v tepelne nestálom slnečnicovom oleji. Olivový olej a bravčová masť sú tepelne stabilnejšie, a preto vhodnejšie na vyprážanie jedál. Mlieko je vhodné najmä pre rastúce deti pre deti a mláďatá cicavcov, nadmerná konzumácia mlieka v dospelosti sa neodporúča, nemá dokázateľne priaznivý vplyv na zdravie. Epidemiologické štúdie dokonca naznačujú súvislosť medzi konzumáciou proteínov mlieka (kazeín) a stupňom arteriosklerózy. Králiky kŕmené beta-kazeínom A(1) mali pokryté tukom vyššie percento plochy aorty, než králiky kŕmené beta-caseinom A(2). Okrem toho sa predpokladá, že konzumácia živočíšnych bielkovín zvyšuje aj riziko osteoporózy stimuláciou vylučovania kalcia z organizmu.

Ak radikálne diétne opatrenia, zvýšenie telesnej aktivity a redukcia hmotnosti sú neúčinné, lekár môže predpísať lieky na zníženie hladín cholesterolu. Používali sa živice žlčových kyselín (cholestyramin), kyselina nikotínová, lieky blokujúce enzým, ktorý katalyzuje syntézu cholesterolu (Lipostat, Zocor), fibráty (Gevilon) a dnes najmä statíny, ktoré majú aj ďalšie priaznivé účinky v prevencii cievnych ochorení mozgu. Často sa ordinuje i kombinovaná liečba liekmi s odlišným mechanizmom účinku. Cieľom liečby je redukovať riziko cievnych ochorení mozgu a srdca. Hodnoty cholesterolu a lipidového spektra je vhodné – po zistení vyšších hodnôt sledovať v intervaloch 6 – 8 týždňov, a podľa výsledkov upraviť diétu a terapiu. Predpokladá sa, že dlhodobé užívanie doplnkov výživy typu lecitínu nemôže byť škodlivé, ale ani výrazne terapeuticky účinné.

Každý extrém, aj v stravovaní, môže byť pre zdravie v konečnom dôsledku škodlivý. Nadmerný príjem ovocia a zeleniny a nedostatočný príjem živočíšnych bielkovín (ryby, hydina) môže byť jednou z príčin nízkych hodnôt „dobrého“ cholesterolu HDL 1,28 (hodnoty by mali byť nad 1,68). U Eskymákov je výskyt cievnych mozgových príhod nižší – hoci sa stravujú prevažne mäsom a rybami, než napríklad v Indii, kde je strava prevažne vegetariánska, ale jej súčasťou nie sú ryby. V zime a najmä počas chladných vysokohorských túr je vhodná teplá uzemňujúca strava. Pestrá a vyvážená strava vytvára ideálne podmienky aj na činnosť žalúdka, žlčníka, a čriev – obsahuje ochranné látky pre pečeň (ktorých nedostatok majú napríklad alkoholici alebo inak jednostranne sa stravujúci ľudia). Diéta, ktorá chráni srdce, nemusí mať rovnaké preventívne účinky aj na vznik cievnych mozgových príhod.

IGF-I (insulin-like growth factor) pôsobí na endotel ciev mechanizmom aktivácie syntázy oxidu dusíka, čo môže chrániť pred vznikom trombotických (ischémia) i hemorhagických (krvácanie) cievnych mozgových príhod. Vysokí ľudia majú nižšie riziko vzniku cievnej mozgovej príhody, nedostatok rastového hormónu toto riziko naopak zvyšuje. Vegánska diéta s nízkym obsahom tuku má tendenciu znižovať systémovú IGF-I aktivitu, pričom tento vplyv môže spôsobovať vyššie riziko vzniku cievnej mozgovej príhody u vegánov (napríklad vo vidieckých oblastiach Ázie).

Hoci vegánska diéta s nízkym obsahom živočíšnych tukov môže znižovať riziko srdcových (koronárnych) ochorení, cukrovky a niektorých častých druhov rakoviny, táto diéta nemusí chrániť pred cievnymi mozgovými ochoreniami, najmä pred krvácaním do mozgu.

Súvisiace rizikové faktory

V niektorých prípadoch sa odporúčalo aj vyšetrenie antioxidačného statusu. Dostatočné množstvo vitamínu A, C, E, betakaroténu, selénu a CoQ-10 znižuje riziko nepriaznivého účinku voľných kyslíkových radikálov aj na bunky cievnej steny, a tým znižuje riziko vzniku artériosklerózy pri nepriaznivých hodnotách lipidového spektra.

Liečba porúch lipidového metabolizmu

je indikovaná najmä vtedy, ak sú prítomné aspoň dva hlavné (tzv. započítateľné) rizikové faktory aterosklerózy:

  1. mužské pohlavie,
  2. žena po menopauze,
  3. fajčenie,
  4. pozitívna rodinná anamnéza (vysoký cholesterol alebo cievne ochorenia v rodine),
  5. obezita,
  6. hypertenzia,
  7. diabetes mellitus,
  8. inzulínová rezistencia,
  9. klinické prejavy cievneho ochorenia alebo aterosklerózy.

Okrem toho je dôležitý aj dostatok pohybu, dostatok tekutín, vyhýbanie sa stresu a negatívne naladených ľudí odsávajúcich energiu (energetických upírov). Vedľajšími rizikovými faktormi môžu byť aj poruchy zrážania krvi a hormonálna antikoncepcia. Diétne opatrenia s obmedzením živočíšnych tukov (prechod na tzv. stredomorskú stravu s prevahou mäsa z rýb) by sa mali prejaviť v priebehu približne troch mesiacov, preto sa odporúča kontrola parametrov lipidového spektra s časovým odstupom troch mesiacov.

Odporúčané metódy na podporu chudnutia

Kombinujú diétu, zmenu životného štýlu, vzdelávanie o výžive, cvičenie a podľa potreby a návrhu lekára užívanie niektorého podporného doplnkového prípravku. Cieľom liečby obezity je dlhodobý úspech, akékoľvek krátkodobé a dočasné opatrenia, či diéty stav perspektívne zhoršia a predlžujú čas efektívnej liečby pod vedením odborníka. Najdôležitejšia je zmena stravovacích návykov: dávkovanie, časovanie a správna kombinácia jedál, dôkladné rozžuvanie a trávenie bez stresov a pod. Nízkotuková diéta s vysokým obsahom cukrov bola odporúčaná niektorými dietetickými odborníkmi v klinických štúdiách overenými postupmi, podobne ako nízkocukrová alebo vysokobielkovinová diéta. Diéta s nízkym obsahom cukrov (menej ako 60 g sacharidov denne) sa ukázala v priebehu šiestich mesiacov účinnejšia ako nízkotuková kilojoulami kontrolovaná diéta. Výsledky inej štúdie ukázali, že diéta s obmedzeným príjmom cukru má po jednom roku priaznivejšie účinky ako konvenčná diéta (zníženie príjmu o 500 kalórií, menej ako 30 % kalórií z tukov). Odporúča sa dlhodobo chudnú rýchlosťou 2 kg / 1 mesiac, t.j. približne 20 kg za rok. Každý pohyb, každý krok - i každá striedmosť v jedle sa počíta, a mnohonásobne sa v dobrom vráti v pocite dobrého zdravia, optimizmu, dobrej nálady a zdravého sebavedomia.

Zdroj:
Zborník vedeckých prác projektu Vybudovanie centra excelentnosti pre náhle cievne mozgové príhody na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, Bratislava, 2011

______________________
Copyright © Edusan 2018
aktualizácia 28.12.2018